Veď nás, kým sme v pokušení a Prečo nevoliť

Autor: Július Csorba | 16.2.2016 o 9:30 | Karma článku: 4,28 | Prečítané:  778x

A teraz k aktuálnym pokušeniam. Napríklad vlastnému pokušeniu voliť v marci takzvane z rozumu, ako aj pokušeniu kandidátov „poslúžiť“ voličovi.

Veď nás, kým sme v pokušení

Pripadá mi štatisticky nemožné, že sa na Slovensku nájde by očko vyše tritisíc kandidátov na poslanca z vyše dvadsiatich politických strán, ktorí úprimne vo svojich hlavách a srdciach chápu a preciťujú politiku ako službu verejnosti. Netvrdím, že takí medzi kandidátmi nie sú. Iba prevažnú väčšinu z nich podozrievam, že pokušenie podľahnúť buď vedome vyhľadávajú, alebo silu takého pokušenia podceňujú.

Prípady prvého druhu nestoja za reč, je ich plný televízor. V tom druhom ide o experiment na sebe s pokušeniami a nátlakom, v ktorom zachovanie si poctivosti po štyri roky si zaslúži minimálne bustu na rodnom dome. Že národ bude mať aspoň raz to šťastie vybrať si z volebného osudia 150 poctivých a zároveň kompetentných, z ktorých nepodľahne aspoň 76, je klamlivou reklamou parlamentnej demokracie.

Údaje uvádzajúce dosiahnuté akademické tituly kandidátov vypovedajú o ich ne/vierolomnosti a kompetentnosti ešte menej než o sofistikovanosti prípadného priživovania sa na slovenskej spoločnosti. Dnes totiž voliča vedľa samotného faktu okrádania irituje aj primitivita kšeftov spojených so zneužitím politického vplyvu. Ktorý z kandidátov vie doložiť, že vo svojom živote či v politike mohol ale nepodľahol, nezneužil a nepokradol? Jedni z nich sú vďaka zásluhám pri vládnutí, druhí vďaka kvaziopozičnému oponovaniu takémuto vládnutiu tak ťažko za vodou, že ich predstava konca „slúženia“ desí. Nedochádza im, že pohár trpezlivosti a horkosti je dnes preplnený natoľko, že čoskoro môže byť dôležitejšie byť zabudnutý, než prekliaty davom. Horšie by bolo, keby sa občan nechal natoľko uťahať a zlomiť, že by mu už začalo byť všetko jedno a mohla mu byť ukradnutá aj tá demokracia.

Prečo nevoliť

Nesúhlasím s vnucovaním zo strany niektorých mienkotepcov, že každý má ísť voliť preto, aby jeho hlas neprepadol. Nevoliť koho nechcem je úplne správnym a spoločensky zodpovedným odmietnutím nevyhovujúcej politickej ponuky. Nechať hlas prepadnúť, či ho rovno hodiť do kanála, je z hľadiska výsledku rovnaké. Hlavne nevolím menšie zlo - lebo je zlom. Popritom síce krátkozraký, ale oprávnený je aj nezáujem o politiku, kedy volič nechá v politických veciach za seba rozhodnúť tých občanov, ktorých politika zaujíma.

Nedá sa priať si zmenu, pritom voliť tak, ako vždy a vinu svojich voličských frustrácií vidieť v politikoch, s ktorými sa sami nevieme vnútorne rozlúčiť. Reči o prepadnutí hlasu vyvolávajú falošnú volebnú účasť, ktorá legitimizuje súčasný volebný systém a jeho pravidlá, a bagatelizuje jeho nedostatky. Pričom svojimi výstupmi zatiaľ svojmu živiteľovi ekonomicky aj morálne škodí. Zdanlivo občiansky uvedomelý volič tak svojou účasťou vo voľbách nenechá systému a jeho nositeľom ani posledný dôvod, aby sa prispôsobil či zreformoval a vyhovel lepšou politickou ponukou či lepším plnením sľubov aspoň nabudúce.

Netreba ale hneď vidieť všetko v čiernych farbách. Pozitívom nízkej volebnej účasti môže byť príležitosť strán, ktoré sa snažia osloviť pravicového voliča, aby si po marci sadli za stôl a absolvovali zopár mediačných seáns, ktorých výsledkom by mohlo byť, že o štyri (a možno o dva) roky ponúknu voličom programovo aj personálne to najlepšie, čo je v nich. Inak si môžu plným právom nadávať aj ďalej a popritom závidieť Marianovi Kotlebovi budúce úspechy podobne ako Procházka s Matovičom.

Čo sa ponúka

Všetka česť tým stranám, ktoré majú namiesto hesiel, s ktorými sa nedá nesúhlasiť, vlastný program odlišný od iných strán, a dokonca aj jeho autentických nositeľov. Žiaľ o programoch to už dávno nie je. Koľkí voliči sa vôbec oboznámia s programovou ponukou? Smer dokonca pre tieto voľby ani program nemá. Je zrejmé, že keby im to nepripomenuli médiá, tak by sa ani nepokúšali 3 týždne pred voľbami narýchlo zvolať programovú konferenciu. A kvôli ich nosnému heslu „Robíme pre ľudí“ mohli na úvod ozrejmiť aspoň to, kto z nich pre koho robí, aby bolo jasno v tom, že o voličoch ešte stále reč nie je. Taký Boris Kollár, či Igor Matovič program ani nepredstierajú. Prvý hovorí, voľte ma, lebo nie som politik a ten druhý, že on a jeho družina sú jediní, ktorí v politike nekradnú.

Žiaľ, z hľadiska šancí na úspech sú na tom lepšie tie strany, ktoré bez ohľadu na nedostatky v programe či absenciu jasnej hodnotovej štruktúry sú obľúbencami agentúr na prieskum (ovplyvňovanie) verejnej mienky. Taká situácia dáva vážnu šancu na štyri roky aj neovereným stranám, ktorých hlavným a jediným aktívom je napríklad tretí najmenej iritujúci (nekontroverzný) kandidát v posledných prezidentských voľbách.

Pokiaľ úspech zaznamenajú strany, ktorých spoločným znakom sú všeobsahujúce „in“ názvy (Smer si aspoň pripojil – Sociálna demokracia), heslá namiesto programov a nekonfliktné témy, bude to potvrdením úniku politikov od nastoľovania a riešenia zásadných spoločenských problémov k podružným témam. Čím môže politika padnúť na úroveň fandenia zo zvyku niektorému z politických klubov ponúkajúcich to isté nič.

Ako to dopadne

Fico napriek svojim chybám pritiahne v marci najviac voličských hlasov. Bez ohľadu na otváranie boľavých káuz Smeru v rámci „predvolebného boja“, všetky strany, ktorým oficiálne prieskumy ukazujú viac než 5%, sú pripravené stať sa jeho koaličným partnerom. Samozrejme, so všetkými stredovekými privilégiami, ktoré sú s tým spojené. O Matovičovi či Sulíkovi reč nie je, tých nechce nikto a zrejme ani jeden druhého. A tí z agentúrnych favoritov, ktorí sa koaličným partnerom nestanú, stanú sa či ostanú príjemnou bezzubou a bezguľovou parlamentnou opozíciou. Takže v tom podstatnom nie je na obzore žiadna, ani teoretická zmena.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Chcete hypotéku? Banky zlacňujú, ale pomýliť sa dá ľahko

Ešte pred začatím jari, kedy sa predáva najviac hypoték, spustili banky akciové úroky.

KOMENTÁRE

Mihál opúšťa Sulíka. Máme na viac?

Predseda SaS je výraznou osobnosťou, ktorá ľudí rozdeľuje.

EKONOMIKA

Křetínský: Desím sa, aby napätie v koalícii neohrozilo Slovensko

Danko sa nás na nič nespýtal, hovorí šéf EPH.


Už ste čítali?