Pieseň, Kniha, Film

Autor: Július Csorba | 7.6.2015 o 23:30 | (upravené 8.6.2015 o 2:01) Karma článku: 2,48 | Prečítané:  358x

Soulsavers: Take Me Back Home   Nikolaj Berďajev: Nový středověk. Úvahy o osudu Ruska a Evropy   Steve Buscemi: Můj nejmilejší bar

Tri roky stará pieseň Take Me Back Home od Soulsavers (http://www.youtube.com/watch?v=v85gICtpVjw) si určite zaslúži väčšiu pozornosť, než sa jej doteraz dostalo. Mimoriadne výstižne vystihuje nostalgiu lúčenia sa so životným partnerom a rekapituláciu vzácnych momentov vzťahu muža so ženou. Spevácky prednes autorského textu Davida Gahana patrí podľa môjho neskromného názoru medzi tie najlepšie za celú jeho mimoriadne úspešnú kariéru. Video je outdoorové, nenásilne symbolické a ladí s piesňou. Záhadný je pomerne nízky viewcount tejto piesne - za tri roky menej než 340 tisíc. Teda aj slovenskí „depešáci“ samotní by ho mohli minimálne zo zvedavosti za pár dní zdvojnásobiť. Ostatné piesne z albumu The Light the Dead See síce bez škrtnutia skáču hlboko pod takto vysoko nastavenú latku, ale pri nájdení perly nenadávam, že som nenašiel celý náhrdelník...

Kniha

Pokiaľ podozrievate „pokrok“ z toho, že v skutočnosti nie je vôbec pokrokový, alebo si myslíte, že „v demokratických republikách nikdy nevládne ľud“, vedzte, že nie ste sám a ani prvý.

Útla knižka kyjevského rodáka a vyhnanca ruskej boľševickej revolúcie Nikolaja Berďajeva, napísaná v jeho počiatočnom berlínskom exile v rokoch 1923 a 1924 pod názvom Nový středověk. Úvahy o osudu Ruska a Evropy, je plná myšlienok a pohľadov, ktoré sú aj dnes aktuálne, provokujúce a originálne.

Súdobé demokracie Berďajev považuje za zjavne upadajúce a neinšpirujúce nikoho. „Nikto už neverí, že by nás demokracia mohla spasiť.“ O demokracii ďalej tvrdí, že zostáva ľahostajná voči dobru a zlu. „Je tolerantná, pretože je indiferentná, stratila vieru v pravdu a nemá silu sa pre pravdu rozhodnúť.“ „Demokracia verí, že prejav vôle väčšiny, mechanický súčet hlasov, musí nutne viesť k niečomu dobrému. Demokracia nechce vôbec brať do úvahy, že by vôľa ľudu mohla usilovať o zlo, že sa väčšina môže rozhodnúť pre lož, zatiaľ čo pravda môže byť zastávaná nepatrnou menšinou.“

Socializmus v kontraste s demokraciou sa u Berďajeva vyznačuje tým, že si nárokuje monopol na poznanie pravdy a preto nechce prenechať rozhodnutie demokratickej väčšine. „Socializmus je viera, chce byť novým náboženstvom ľudstva. Verí v existenciu vyvolenej spoločenskej triedy – proletariátu, mesiášskej triedy bez poškvrny prvotného hriechu vykorisťovania človeka človekom.“ Podotýka, že nositeľom idey proletariátu, nositeľom pravej (boľševickej) vôle, je však iba vyvolená menšina, politicky najuvedomelejšia skupina. Robotníkov, ktorí si neuvedomili „ideu“ proletariátu a nemajú pravú socialistickú vôľu, je nutné zbaviť práva na prejav vôle a ovplyvňovanie spoločenského života. V tomto smere je podľa Berďajeva socializmus aristokratický.

„Prežívame svetovú krízu všetkých spoločensko-politických ideológií a foriem. Všetko sa už akoby vyžilo a sotva čo môže ešte civilizované národy nadchnúť.“ Všetky náhle zlepšenia sú pre Berďajeva podozrivé. „To, že sme ako spoločnosť dosiahli vyšší duchovný život sa neprejaví nejakými viditeľnými príznakmi. Príliš viditeľný príchod kráľovstva Božieho je vždy podozrivý a spravidla svedčí o podvode.“

Považuje za chybu, že nádeje ľudu sa upínajú iba na vonkajší politický prevrat. „Je nesprávne veriť, že nás spasí nejaké politické usporiadanie, či už demokratické alebo monarchistické.“ „Ľud musí prežiť trpké následky revolúcie, aby k nej získal odpor“. Cestu oslobodenia sa z obmedzujúcich spoločenských ideológií vidí vo vzdaní sa nároku na dokonalé spoločenské usporiadanie výmenou za získanie individuálnej slobody svojich príslušníkov.

Asi je pochopiteľné prečo táto kniha nebola v povinnom čítaní za socializmu a prečo v ňom nie je ani dnes.

Kniha vyšla v r. 2004 v češtine v nakladateľstve Pavel Mervart.

 

Film

Herec Steve Buscemi je známy z filmov ako napr. Reservoir Dogs (Mr. Pink), Desperado (Buscemi), Big Lebowski (Donny) alebo Ghost World (Seymour). Buscemi pre film z roku 1996 Můj nejmilejší bar (v češtine vyšlo na DVD, v origináli Trees Lounge) napísal scenár, režíroval ho a stvárnil v ňom hlavnú postavu Tommyho. Časť filmových scén bola natočená v malomestskom prostredí Valley Stream na Long Island, z kadiaľ sám Buscemi pochádza. Ako sa vyjadril v rozhovore pre CNN Interactive v októbri 1996, pre tento film čerpal zo zmesi svojich osobných životných skúseností v rovnomennom bare vo Valley Stream a svojich predstáv o tom, kadiaľ tiež mohol ďalej viesť jeho vlastný osud. (http://edition.cnn.com/SHOWBIZ/9610/25/trees.lounge/).

Hlavný hrdina Tommy sa pretĺka svojim nepodareným životom bez veľkej cti a jasného smeru. Je  „fuckin' loser“ (cit. Mike), čo zákonite ako DNA ovplyvňuje jeho vzťahy k ženám, práci a nadriadeným. „Požičal si“ z pokladne svojho zamestnávateľa, jeho priateľka ho opustila, teraz žije s jeho šéfom a ešte k tomu je tehotná. Napriek svojim charakterovým nedostatkom je Tommy stále pochopiteľný a ľudsky blízky. Prirodzený introvert, ktorý vedomý si očakávaní zo strany spoločnosti sa občas snaží presadiť. Pri týchto vybočeniach zo svojej prirodzenosti pravidelne naráža. V bare sa v epizodickej role chytrého sťahováka, zamestnanca Mikea, objaví Samuel L. Jackson (Wendell).

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

SVET

Pre deti vo svete bol rok 2016 zlý, jeden z najhorších

Na celom svete je ohrozených takmer pol miliardy detí.


Už ste čítali?