Penta v SME – ako sa to len mohlo stať?!

Autor: Július Csorba | 19.10.2014 o 21:21 | (upravené 20.10.2014 o 9:44) Karma článku: 8,49 | Prečítané:  2028x

Celý povyk okolo „nepriateľského prevzatia“ denníka SME pripomína veľmi hlučnú defloráciu, pri ktorej sa „obeť“ snaží svojim hrdelným krikom vyvolať dojem, že pred zmocnením bola poctivá a nepoškvrnená. Ako to bolo s poctivosťou u Hríba, už vieme.

Priznám sa a zároveň aj pochválim. Články na SME už zopár dlhých rokov rozklikávam iba občasne, s veľkým sebazaprením a nízkymi očakávaniami. Preto ma zmätenosť a rozčarovanie odchádzajúcich novinárov, vyplývajúce z veľmi dlhej absencie kontaktu s realitou, veľmi teší. Dokonca aj ten ich nový projekt opentat. Žiadne „Neberte nám Markízu“ sa nekoná... Názorové ghetto zdieľané s hard-core fanúšikmi nemá dnes potrebné počty. Overenie si názorov ich konfrontáciou v reálnom svete novinárom určite prospeje. A pokiaľ sa raz vyzretí a bohatší o nové poznatky vrátia ku svojej profesii v zmysluplnom denníku, môže to obohatiť aj čitateľa.

Aby bolo jasné - na očakávanie evolučných zmien v SME po jeho predaji nie je dôvod ani u najväčších optimistov. Žiaden Wind of Change, ale tu aj malé vyvetranie v spálni môže doslova zachrániť životy. Obdivovať pápeža Františka za odvahu, ústretovosť a toleranciu, a pritom neopustiť vlastné ideologické zákopy staré už aspoň tretiu päťročnicu, svedčí o absencii sebareflexie.

Doteraz sa odchádzajúci novinári radi hrdili metálom mienkotvornosti, ktorý si na svoju hruď pripli vlastnými rukami. No neviem. Ibaže by pod mienkotvornosťou mysleli zacyklené potvrdzovanie si vlastnej sektárskej mienky v časti redakcie najmienkotvornejších novín. No a túto najmienkotvornosť si „exaktne potvrdili“ tým najvhodnejším spôsobom – prečítaním si podtitulu nimi písaného denníka. Nuž, ťažké bude lúčenie s vlastnými ilúziami.

Relatívne nedávno zrušila redakcia SME pod zámienkou boja proti [všetkému zlému] diskusie, ktoré narúšali harmóniu univerzálnej platnosti názorových dogiem v témach, ktoré sú pre denník zásadné. Svoju mienkotvornosť voči verejnosti, pokiaľ ju niekedy mali, si Schutz, Morvay, Fila a ďalší ďalej prehajdákali za posledných vyše desať rokov svojimi ideologickými postojmi, vernosť ktorým si zrejme cenili viac než občasne používanú schopnosť kritického myslenia. Tú používal napr. Schutz selektívne pri vybraných témach, v ktorých šlo o málo alebo o nič (napr. Dzurinda, marginálne kšeftíky lokálnych politických kádrov apod.). Preto, aby takto získaný kredit u čitateľa premenil na kapitál denníka SME v témach, v ktorých hlas pochybností či logické zvažovanie protichodných argumentov sa z ideologických dôvodov považuje rovno za hlas nepriateľský (napr. 9/11, EÚ, Fico, Gaza, Kotleba, Krym, MH17, NATO, Rusko). Pokiaľ hrabem iba v pamäti, tak taký Morvay kritický rozum nepoužil nikdy: preňho recept zdarma, ako sa raz dotiahnuť na doteraz nedostižného Schutza – aj keď kritický rozum naďalej zostáva conditio sine qua non.

Taký Schutz to má smutnoťažké už dnes. Vďaka čomu chápe rýchlejšie, než tí ostatní. Na Pulitzera či inú svetovú novinársku cenu to dnes vyzerá najhoršie za posledných 20 rokov. Isto sklamáva aj zistenie, že z Washingtonu ho nikto nevidí a dokonca sa zdá, že im môže byť ukradnutý. Nedivím sa, že mu došla para. Aj ja som s veľkým sklamaním prežíval dočasné uzatvorenie košickej kaviarne Slávia, takže viem, aký je to pocit a som si istý, že aspoň v tomto by som sa s ním vedel zhodnúť. Keď ale teraz do „ich“ denníka vstúpil triedny nepriateľ Penta, ťažko mu je ísť do Bratislavy rukou potriasť, milo sa usmiať, čo to vtipné v reči prehodiť... Po odchode bratislavského posla museli v košickom Carpane všetky kávové šálky zo stolov popadať.

Rebeli, ktorí vedia hrýzť, v posledných dňoch pri téme akvizície Pentou zhodou okolností zabudli na použitie kľúča Piana, chrániaceho exkluzívny obsah ich kolektívneho intelektu. Zrejme sú majiteľmi denníka, rozhodujúci o tom, ktorý obsah bude stáť koľko, alebo neviem... Tieto veľmi podivné vzťahy akcionári – Fulmek – redakcia nech radšej rozmotáva, strihá a lepí Penta.

Škoda len, že „nositelia mienkotvornosti“ tak nezačali robiť skôr. Nechať si priplácať za ideologické kaleráby, to sa muselo vypomstiť. Jaromír z Vesničky tiež nepočúval... Škoda. Mohli zostať v týchto pre nich kritických dňoch mienkotvornejší.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

SVET

Pre deti vo svete bol rok 2016 zlý, jeden z najhorších

Na celom svete je ohrozených takmer pol miliardy detí.


Už ste čítali?